NECHAJ PÔSOBIŤ ČAS V SEBE

            Istý muž hovorí: „Niekedy sa pristihnem, ako z okna sledujem ľudí, ktorí prichádzajú do moderného fitnescentra na našom sídlisku. Sú to mladíci s útlym pásom v priliehavých odevoch z lycry i muži stredného veku s bruškom, v teplákoch. Sú to ľudia rôzneho veku i kondície. Najpozoruhodnejšie je ale sledovať, ako parkujú svoje autá. Stále je viac takých, ktorí ich nechávajú blízko pri vchode, kde je parkovanie vyhradené telesne postihnutým vodičom. Na otázku, „prečo?“ odpovedajú, že sa ponáhľajú.
            Je to čudné. Trávia čas vo fitku, dávajú si do tela, týrajú ho na najrozličnejších strojoch, ale na parkovisku nie sú ochotní urobiť pár krokov navyše.“
            Naši predkovia sa času podriaďovali. My s ním neustále vedieme preteky. Keď sa však nespomalíme, keď ho nenecháme aspoň na chvíľu pôsobiť v sebe, potom nedokážeme ani posúdiť okolnosti života a ľudí bez zaujatia. Iba v zastavení sa naučíme vidieť každú vec na správnom mieste a v správnych rozmeroch.